Štvrtok 20 Sep 2018
  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
  • default style
  • blue style
  • red style
  • yellow style
Kultúra
Svadobné a iné zvyky
 Tradičná kultúra v Mutnom mala roľnícky charakter, a teda jej zodpovedala aj duchovná kultúra. Život v obci bol určovaný pravidelným opakovaním astronomického kalendára, ktorý určoval hospodárske práce. V minulosti sa hospodársky rok začínal na rozhraní zimy a jari. Jeho úspešnosť mali zaručiť aj viaceré obrady ochranného charakteru.

     Obdobím relatívneho pokoja bola zima. Zimné obdobie začínalo koncom novembra. Vtedy sa končili väčšie poľnohospodárske práce a začínal nový cirkevný rok. Intenzívnejší bol aj rodinný život.
     Cez dlhé zimné večery sa aj obyvatelia Mútneho schádzali po domácnostiach na posiedkach a tu sa nielen rozprávali, ale aj vytvárali množstvo úžitkových hodnôt.
     Od konca novembra až do skončenia Fašiangov chodili dievčatá na priadky. Veľmi potrebnou prácou, ktorá sa tiež vykonávala cez dlhé zimné večery, bolo páranie peria.
     Sviatok Ondreja bol aj v Mutnom sprevádzaný mnohými, predovšetkým ľúbostnými úkonmi. Varili sa halušky, topilo olovo. Pri týchto činnostiach sa mali dievčatá dozvedieť meno svojho budúceho manžela.
     Zvláštne čaro mával večer 6. decembra. V obyčajovom kalendári obce začal hrať významnejšiu úlohu až neskôr.
     Do zimných slávností patrili aj zvyky a povery spojené s Luciou (13. decembra). Bola to predovšetkým snaha zamedziť príchodu bosoriek a stríg a ich vplyvu na dobytok a ľudí. Dôležitým ochranným prostriedkom bol cesnak.
     Vianoce začínali Štedrým dňom. Tento deň bol štedrý nielen množstvom jedál, ale aj zvykov a povier. Zároveň plný tajov a očakávaní, ale aj radosti a veselosti.
     Zvláštnu sviatočnú atmosféru a kúsok prírody do príbytku vnášal vianočný stromček. V dávnej minulosti ho nemávali všetky domácnosti, len u bohatších gazdov.
     Na Štedrý deň chodili vinšovať pastieri. Pred polnočnou omšou išli mládenci zaspievať dievčatám pod obloky, čo však nebolo veľmi časté, lebo hlavným vinšovacím dňom bol sviatok sv. Štefana.
     V minulosti bolo v obci známe aj chodenie s betlehemom.  

Výroba prútenej metly

Pradenie ľanu

 
Tradičný odev

Horské prostredie v Mutnom umožňovalo predovšetkým zvýšený chov oviec, rožného dobytka na obživu a hlavne na získanie vlny a kožušín.  V roku 1805 povolilo Oravské panstvo postaviť na 6 rokov v obci Mútne valchu - vyše panskej píly na potoku Mútňanka. Valcha mala mať jednu truhlu pre valchovanie valaského domáceho súkna pre potreby obce Mútne a tiež susedných obcí. Obec bola povinná každoročne na Michala zaplatiť 10 zlatých do panskej kasy.  Letný i zimný odev v minulosti bol prispôsobený práci mužov v lese pri rúbaní a zvážaní dreva v úpätí Beskydu, v najsevernejšej časti Slovenska. Najstaršou obuvou aj v Mutnom boli kožené krpce "kerpce", vpredu po okraji stiahnuté remencom, ktorý prechádzal po oboch stranách krpcov cez kolmo narezanú 1 cm širokú mriežku. Vpredu na oboch stranách a vzadu na päte boli rozrezané otvory pre navlečenie dlhých návlakov. Ozdobu na prednom okraji krpcov tvorili vyrezané zúbky a pod nimi boli vybité malé kvietky, a to pomocou kovového razidla. 

Dievčenský kroj

Chlapčenský kroj

 

 

 
Pôvodná architektúra
 

Počas obdobia hospodárskeho vzostupu od konca 18. storočia hranica medzi Uhorskom a Haličou pri Mutnom mala síce medzikrajinský colný význam, ale prakticky do roku 1867 neexistovala, lebo severná Halič patrila Rakúskemu cisárstvu rovnako ako Uhorské kráľovstvo. Okrem obdobia kolonizácie Mútneho v 17. storočí veľmi podstatné kultúrne vplyvy od začiatku 18. do polovice 19. storočia prichádzali po cestách západných, kde Mutňania vyhľadávali hospodárske kontakty. Orientácia sa zmenila až v priebehu druhej tretiny 19. storočia, keď niektoré rodiny začali byť závislé od hospodárskej činnosti hornooravských plátenníkov a keď ponuka tovaru na oravskej strane začala prevažovať nad ponukou v Rajči, Milovke a Živci. Ďalší významný kultúrny vplyv sa prejavoval zo strany zemepána, Oravského komposesorátu, pre ktorý obec Mútne predstavovala jeden z najväčších lesných komplexov. Preto bola v obci zriadená správa pre lesný dištrikt už v roku 1775. Pôsobila v oblasti Pilska od polhorskej Hliny až po novotskú Javorinu. Situácia sa zmenila nástupom Wiliama Rowlanda do funkcie vrchného lesmajstra komposesorátu roku 1864. Obsadil lesné správy odborníkmi, ktorých si vyberal z absolventov lesníckych škôl. Budovali sa nové stavby obytné a skladovacie pre horárov, ako aj technické pre dopravu dreva, čiže cesty, mosty, tajchy (vo Furandovej doline) a napokon aj nové píly a dubiarne na drvenie kôry pre kožiarsky priemysel. Rýchly rozvoj lesného hospodárstva si vyžiadal spoluprácu s miestnym obyvateľstvom, takže vznikla nová spoločenská závislosť. Cudzí lesníci sa stali akousi autoritou a najbližším vzorom kultúry pánov, ktorú mnohí začali napodobňovať'. Začali nosiť podobné kabáty a začali uplatňovať na svojich domoch aj ozdobné prvky lesníckych stavieb obsahujúcich prvky tyrolskej architektúry. Boli to ozdobne vyrezávané pavlače, krídla štítových striech, obloženia dverí a okien a stavanie portikusov pred vstupmi veľkých domov.  Keď sa pozrieme, ako obec vznikala, odkiaľ pravdepodobne osadníci prichádzali a ako si začínali vytvárať vlastné kultúrne prostredie svôjho životného priestoru, spozorujeme taktiež rozmanité zdroje. Vývoj obce sa líšil od susedných dedín zakladaných v rovnakom storočí. Bol rovnomernejší bez hlbokých kríz a prerušenia kontinuity. Možno predpokladať, že začiatočné formy architektúry boli v Mútnom rovnako jednoduché ako v Oravskej Polhore alebo v Sihelnom. Pripomínali skôr sezónne maštale s kolibou, medzi zrubmi ktorých bola kôlňa s neskoršou funkciou holohumnice aj pitvora spoločne. Napokon možno sa dnes domnievať, že bezdomovci považovali svoje prvé stavby za provizórium a skutočné domy stavali keď premenili časť pralesa na obrábateľnú pôdu, v ktorej sa pokúšali pestovať bôb, tatarku, ovos, jačmeň a laň, v 19. storočí ikricu, ale zemiaky sa v stále kyslej pôde nerodili. Väčší úspech roľníci vtedy dosiahli na dočasných poliach v hore, v šlôgach ako na mnohých skultivovaných stálych poliach. Preto až do 20. storočia používali lúčne maštale (budy) na rozmedzí urbariálnych pozemkov a panskej hory vo Vajdôvkach, Pustej rali a v Chyrovskej. Slúžili nielen pre ochranu statku a pastierov, ale aj na bývanie počas obrábania dočasných polí. Rýchle sociálne rozvrstvenie, rôznorodý pôvod obyvateľstva neustále rozširujúceho dedinu a množstvo vplyvov rôznych kultúrnych oblastí (Tešínsko, stredné Slovensko) spôsobili veľkú rozmanitosť domových foriem, aké sa vyskytovali na začiatku 19. storočia.

 
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 Ďalší > Koniec >>

Strana 5 z 5

Hlavné menu

Návštevnosť


Zaujímavosť č. 1

Mútne chladná obec s hrejivým srdcom, pretože priemerny počet mrazových dní je 150-200 a ľadových 45-80 dní.

Zaujímavosť č. 2

Časť Spálený grúnik je zaradený do územia európskeho významu.

Zaujímavosť č. 3

Povodie rieky Mútňanky patrí k základnému prítoku rieky Orava - 70,85 km2

Zaujímavosť č. 4

Patrí do oblasti s veľmi výdatnou zrážkovou činnosťou 800-1200 mm zrážok ročne, čím zabezpečuje vlahu pre zvyšok Oravy a celého Slovenska.