Svadobné a iné zvyky

Tradičná kultúra v Mutnom mala roľnícky charakter, a teda jej zodpovedala aj duchovná kultúra. Život v obci bol určovaný pravidelným opakovaním astronomického kalendára, ktorý určoval hospodárske práce. V minulosti sa hospodársky rok začínal na rozhraní zimy a jari. Jeho úspešnosť mali zaručiť aj viaceré obrady ochranného charakteru.

     Obdobím relatívneho pokoja bola zima. Zimné obdobie začínalo koncom novembra. Vtedy sa končili väčšie poľnohospodárske práce a začínal nový cirkevný rok. Intenzívnejší bol aj rodinný život.
     Cez dlhé zimné večery sa aj obyvatelia Mútneho schádzali po domácnostiach na posiedkach a tu sa nielen rozprávali, ale aj vytvárali množstvo úžitkových hodnôt.
     Od konca novembra až do skončenia Fašiangov chodili dievčatá na priadky. Veľmi potrebnou prácou, ktorá sa tiež vykonávala cez dlhé zimné večery, bolo páranie peria.
     Sviatok Ondreja bol aj v Mutnom sprevádzaný mnohými, predovšetkým ľúbostnými úkonmi. Varili sa halušky, topilo olovo. Pri týchto činnostiach sa mali dievčatá dozvedieť meno svojho budúceho manžela.
     Zvláštne čaro mával večer 6. decembra. V obyčajovom kalendári obce začal hrať významnejšiu úlohu až neskôr.
     Do zimných slávností patrili aj zvyky a povery spojené s Luciou (13. decembra). Bola to predovšetkým snaha zamedziť príchodu bosoriek a stríg a ich vplyvu na dobytok a ľudí. Dôležitým ochranným prostriedkom bol cesnak.
     Vianoce začínali Štedrým dňom. Tento deň bol štedrý nielen množstvom jedál, ale aj zvykov a povier. Zároveň plný tajov a očakávaní, ale aj radosti a veselosti.
     Zvláštnu sviatočnú atmosféru a kúsok prírody do príbytku vnášal vianočný stromček. V dávnej minulosti ho nemávali všetky domácnosti, len u bohatších gazdov.
     Na Štedrý deň chodili vinšovať pastieri. Pred polnočnou omšou išli mládenci zaspievať dievčatám pod obloky, čo však nebolo veľmi časté, lebo hlavným vinšovacím dňom bol sviatok sv. Štefana.
     V minulosti bolo v obci známe aj chodenie s betlehemom.