Fauna

Bezstavovce predstavujú významnú a početnú skupinu fauny mútňanského chotára. Početnosťou, pestrosťou foriem a životných prejavov bohatá je skupina všadeprítomného hmyzu, najmä hmyzu v blízkosti vôd. Užitočnosťou pre človeka sa vyznačujú mravce, včely a čmele, z ktorých bol na Spálenom grúniku a pri Mútňanskej píle zistený hojný výskyt čmela hájového (Bombus lucorum) a eremofilného eurytopného čmeľa skalného (Pyrobombus lapidarius).  Z rýb sa tu vyskytuje pstruh potočný (Salmo trutta m. fario), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hlaváč obyčajný (Cottus gobio) a hlaváč pásoplutví (Cottu poecilopus), v Mútňanke aj jalec obyčajný (Leuciscus leúciscus). Z ďalších druhov pozorovaných tu v minulosti spomenieme lipňa tymiánového (Thymallus thymallus). V minulosti bola v tejto oblasti známa aj mihura ukrajinská.  Trieda plazov je v mútňanskom chotári reprezentovaná štyrmi druhmi. Jaštery (Sauria) sú zastúpené jaštericou obyčajnou (Lacerta agilis). Jej blízka príbuzná jašterica živorodá (Lacerta vivipara) obýva vlhké prostredie rašelinísk. Medzi jaštere zaraďujeme aj fyziologicky zvláštnu skupinu slepúchovitých (Anguidae). V chotári reprezentuje túto čeľaď slepúch lámavý (Anguis fragilis). Navonok pripomína hada, a preto ho aj ľudia mylne za hada považujú.

      Z hadov (serpentes) je v chotári známa vretenica obyčajná (Vipera berus) a vyskytuje sa aj čierna forma vretenice (Vipera berus morpha prester).  Vtáky sú vďaka svojej vysokej mobilite veľmi dynamickou skupinou živočíchov chotára. Prevažná väčšina vtákov opisovaného územia sa tu objavuje a vyskytuje len vo vegetačnom období a na zimu odlieta do "teplých krajín". Spoločenstvá vtákov v zime sú tu preto veľmi chudobné. Zo známejších druhov možno sa v zime v obci stretnúť s vrabcami (Passer domesticus), hrdličkou záhradnou, (streptopelia decaocto), strnádkou obyčajnou (Emberiza citrinella). Na poliach a v okolí hospodárskych dvorov sa koncentrujú pri vyhľadávaní potravy vrany (Corvus corone), havrany (Corvus frugilegus), straky (Pica pica). Na bodliakoch možno v tomto období pozorovať kŕdliky stehlíkov obyčajných (Carduelis carduelis), na krovinách a okrajoch polí strakoša veľkého (Lanius excubitor). V lese sa možno v zime stretnúť s neposednými sýkorkami (Parus sp.), hýľom (Pyrrhula pyrrhula), čížikom (Carduelis spinus), kôrovníkom (Certhia familiaris). Typický pre túto oblasť je krkavec (Corvus corax). Zaujímavý je krivonos obyčajný (Loxia curvirostra). Z dravcov možno v zime pozorovať myšiaka hôrneho (Buteo buteo) a ako zimného hosťa aj myšiaka severského (Buteo lagopus). Počas tichých zimných dní sa v lese ozýva ťukot ďatľa veľkého (Dendrocopos major) a tesára čierneho (Dryocopus martius). Vzácnejší je ďubník trojprstý (Picoides tridactylus). Známy je aj varovný hlas sojky (Garrulus glandarius) a orešnice perlavej (Nucifraga caryocatactes). Ak voda v Mútňanke úplne nezamrzne, možno tu pozorovať celú zimu vodnára obyčajného (Cinclus cinclus) či rybárika (Alcedo atthis). Spomenieme ešte jedného z najmenších druhov, orieška obyčajného (Troglodytes troglodytes). Na jar ožíva príroda spevom sťahovavých vtákov vracajúcich sa zo zimovísk, aby, tu, vo svojom rodisku vychovali potomstvo. Sú známe, a preto ich nebudeme spomínať všetky.

     Pri vodných tokoch sa vyskytuje okrem vodnára a rybárika aj trasochvost horský (Motacilla cinerea), trasochvost biely (Motacilla alba), vzácnejší v týchto miestach na Mútňanke je kalužiačik malý (Actitis hypoleucos). V blízkosti vôd sa zdržiava červenák karmínový (Carpodacus erythrinus) a na rašeliniskách a mokrých lúkach je bežný pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra). Z cicavcov je verejnosti známa poľovná zver (jeleň, srnec, diviak, líška). Pozornosť si však zasluhujú veľké mäsožravce vyskytujúce sa v lesoch mútňanského chotára (medveď; vlk, rys).