Streda 14 Nov 2018
  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
  • default style
  • blue style
  • red style
  • yellow style
Kultúra
Byť radostný
Otestovať vynovené priestory kultúrneho domu sa rozhodlo na vlastnej koži  štyridsaťšesť detí a mladých z našej obce. Hoci prázdniny sa chýlia ku koncu a deti oddychujú od školských povinností, animátori z eRka vo farnosti  sa rozhodli „uvaliť“ na skupinku tridsiatich šiestich detí iné povinnosti. Usporiadali pre ne tábor „Radosť rozdávaním rastie“. Deti sa pod vedením  animátorov učili ako rozdávať radosť, byť radostný a najmä ako sa s radosťou dá mať rád priateľ všetkých detí – Ježiš. Jednotlivé skupinky vo farebných tričkách mali počas dvoch dní plniť rôzne zábavné úlohy, podieľali sa na speve počas svätých omší, prechádzkami i tancom upevňovali svoje telá a modlitbou upevňovali svojho ducha. Chceme sa poďakovať všetkým, ktorí  sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na tomto krásnom duchovno-kultúrno-spoločensko-zábavnom tábore.

Osobitná veľká vďaka patrí pani starostke, ktorá nám ponúkla priestory kultúrneho domu za milý úsmev našich detí. (Miroslav Jozefiak)

 
Vystúpenia folklórnych skupín
V nedeľu v rámci programu športového dňa vystúpia v našej obci rôzne hudobné skupiny. Domáci folklórny súbor Mútňan, Kamenčan zo Zákamenného a detská tanečná skupina Muty.
 
Ľudový súbor
Folklórny súbor Mútňan začal písať svoju históriu len pred pár rokmi. Za ten čas sa vytvorilo stabilné jadro účinkujúcich, ktorí pozostávajú z rôznych vekových kategórií. V súbore sú zastúpené jednak mužské i ženské hlasy. Spev je doprevádzaný heligónkou, na ktorej hrá skúsený heligónkar Vendelín Traj. Vo svojom repertoári majú väčšinou goralské piesne.

Súbor okrem spievania na svojich vystúpeniach predvádza rôzne tradičné remeselné práce, ktoré sú  charakteristické pre túto obec – tkanie a pradenie ľanu, výroba prútených metlí, výroba šindľov, sprítomňuje dávne tradície adventu a Vianoc, pôstu a veľkej noci či slávnosti dožiniek. 

 

Foklórny súbor Mútňan

 
Ochotnícke divadlo
 

Činnosť divadelných ochotníkov v obci siaha až do roku 1930, teda ochotnícke divadlo tu už má takmer 80-ročnú tradíciu. Počas týchto rokov sa vyšpecifikovali a hlavne skvalitnili podmienky i príprava divadelníkov. Prvé divadelné predstavenie v Mutnom bolo odohrané tunajšími ochotníkmi 25. januára 1930. Bola to dráma Ferka Urbánka Bludár. V roku 1937 to bola dráma Mučeník z Mexika.
     V roku 1938 - Až lipa zakvitne.
     V roku 1939 - Tri vrecia zemiakov.
     V roku 1940 - Čaro svedomia.
     V roku 1941 - Dedinský krutáň.
     V roku 1942 - Kamenný chodníček, Pani richtárka.
     V roku 1947 - Stratená (nacvičené pod vedením vdp. Jozefa Gočala a učiteľky Valérie Lachovej).
     22. januára 1950 - jednoaktovky Tri vrecia zemiakov a Konské priezvisko (zahrali členovia SSM).
     V roku 1951 členovia učiteľského zboru v Mutnom zahrali veselohru Lakomec.  Do výstavby kultúrneho domu sa divadelné predstavenia hrávali hlavne v škole, a to v nižšej budove.  V rokoch 1960 - 1963 boli odohrané predstavenia: Hľadanie v oblakoch, Statočný valach, Tri vrecia zemiakov a veselohra Sprostredkovateľ sobášov s A.Veselovským a novým objavom Jozefom Rejdugom, ktorý sa vypracoval na znamenitého komika a účinkoval neskôr vo viacerých hrách.  V roku 1967 bol v Mutnom založený nový divadelný súbor (iniciátorom bol vdp. Pavol Mikula), ktorého vedúcou sa stala Justína Jozefiaková. Divadelníctvo opäť ožilo, čoho výsledkom bolo už divadelné predsavenie na Vianoce v roku 1967 Strídža spod hája a v ďalších rokoch tieto divadelné hry: Kamenný chodníček, Stretlo ju šťastie, Strašidlo, Kríž pod lipami, Sprostredkovateľ sobášov, Pánik, Cigánsky vinš, Presadený kvet, Z dvoch vlamačov ten tretí je pravý, Rozmarín, Jej pastorkyňa. Divadelný súbor zahral i niekoľko estrád, hlavne pri príležitosti sviatkov. Pri príležitosti 20. výročia slávnostného otvorenia kultúrneho domu pre verejnosť nacvičili divadelníci kultúrny program nazvaný Goralská svadba. Kroje si pripravili divadelníci individuálne.
     O rozvoj divadla sa pričinili i deti, ktoré pod vedením učiteľa Tomáša Milatu nacvičili predstavenie Krídla, s ktorým sa zúčastnili i okresnej súťaže v Dolnom Kubíne.  Na Veľkú noc 1996 vystúpil divadelný súbor s dvoma hrami: Agenti od Jána Dafčíka a Pánik od Ferka Urbánka.

V súčasnosti divadlo v Mútnom opäť ožíva vďaka aktivite učiteľa Miroslava Jozefiaka, ktorý s mládežou odohral predstavenie Nebeská návšteva (12.4.2009; 26.4.; 3.5. v Zákamennom).

 
Nárečie

  Mutnianske nárečie patrí do skupiny oravských goralských nárečí, ktoré tvoria hraničný areál, pozostávajúci z 24 obcí a rozprestierajúci sa na slovenskom a poľskom území. Na slovenskom území Oravy sú to tieto obce: Mútne, Sihelné, Oravská Polhora, Novoť, Oravské Veselé, Zákamenné, Oravská Lesná, Rabča, Rabčice, Suchá Hora, Hladovka. Na poľskom území leží 13 oravských obcí. Chyžné, Jablonka, Pekelník, Bukovina, Podsklie, Horná Zubrica, Dolná Zubrica, Malá Lipnica, Veľká Lipnica, Oravka, Podvlk, Harkabúz, Podsrnie. Severovýchodná časť Oravy a severozápadná časť Spiša (13 obcí) boli pričlenené k Poľsku na základe rozhodnutia mierovej konferencie v Paríži zo dňa 28. júla 1920. Až do uvedeného rozhodnutia boli tieto odčlenené časti Oravy a Spiša vždy súčasťou Oravskej a Spišskej stolice (a teda aj súčasťou Slovenska), preto oravské a spišské goralské nárečia na slovenskom i poľskom území tvoria jeden historický, zemepisný, jazykový, etnografický i kultúrny celok.
     Pre jazykový systém oravských, ako aj spišských a kysuckých goralských nárečí sú charakteristické dve vetvy jazykových javov.
     Staršiu, geneticky poľskú vrstvu javov tvoria tie zmeny, ktoré sa vykonali aj v ostatných poľských nárečiach, t. j. do 15. stor. Kedže goralské nárečia sa po kolonizácii goralských oblastí (zhruba medzi 14. - 18. stor.) vyvíjali v podmienkach slovensko-poľského bilingvizmu a slovensko-poľských jazykových kontaktov, vývin goralských nárečí sa v novšom období, t. j. približne po 15. stor. uberal smerom k integrácii so slovenskými nárečiami.
     Pretože v procese slovensko-poľskej jazykovej interferencie ako modelový systém pôsobili slovenské nárečia, vývin sa uberal podľa slovenského modelu. Tým sa začala utvárať druhá vrstva zmien, vývinovo mladšia, ktorá sa navrstvila v procese dlhodobých a intenzívnych slovensko-poľských jazykových kontaktov, na staršie, geneticky poľské zmeny. To je vlastne tá druhá osobitosť goralských nárečí, čím sa odlišujú od poľských nárečí a čo ich spája so slovenskými nárečiami. Na jednej strane je to pôvodne poľský jazykový systém, na druhej strane sú to výrazné zmeny v tomto poľskom systéme, spôsobené vonkajším vplyvom slovenských nárečí.

 
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 Ďalší > Koniec >>

Strana 4 z 5

Hlavné menu

Návštevnosť


Zaujímavosť č. 1

Mútne chladná obec s hrejivým srdcom, pretože priemerny počet mrazových dní je 150-200 a ľadových 45-80 dní.

Zaujímavosť č. 2

Časť Spálený grúnik je zaradený do územia európskeho významu.

Zaujímavosť č. 3

Povodie rieky Mútňanky patrí k základnému prítoku rieky Orava - 70,85 km2

Zaujímavosť č. 4

Patrí do oblasti s veľmi výdatnou zrážkovou činnosťou 800-1200 mm zrážok ročne, čím zabezpečuje vlahu pre zvyšok Oravy a celého Slovenska.