Štvrtok 20 Sep 2018
  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
  • default style
  • blue style
  • red style
  • yellow style
Medializované stavebné konanie

 Starosta obce sa rozhodol uverejniť článok z blogu p. Evy Malákovej Kapičákovej aj na našej stránke a stanovisko OcÚ s komentom starostu si môžte prečítať na konci tohto článku.

 zdroj: http://kapicakova.blog.sme.sk/c/366766/chceli-sme-sa-vratit-domov-ale.html


Chceli sme sa vrátiť domov, ale…

 13.10.2014 

Rozhodnutie jedného človeka, ktorý stojí pri “moci” vám môže narušiť plány a znepríjemniť život. Ide v našich obciach naozaj o hájenie záujmov občanov, alebo iba o zájmy jedného človeka?  Ľudia zo zahraničia sa chcú vrátiť domov, no často narážajú na rôzne nezmyselné a malicherné ľudské situácie.

Domov je tam, kde je srdce, kde ste sa narodili, kde máte rodinu, alebo kde ste šťastní? Nech je to tak, či onak, túto otázku rieši množstvo krajanov. Je to snáď najdebatovanejšia téma - či zostávame v zahraničí, alebo sa vraciame naspäť. Mnohí sa chcú vrátiť, no nie vždy im to ľudia doma na Slovensku umožnia.

Je na nás Slovensko pripravené?

Dodnes mám v hlave slová niekdajšieho veľvyslanca v Írsku Romana Bužeka, ktorý tvrdil:„Choďte domov! Slovensko na vás čaká, Slovensko vás potrebuje. Slovensko investovalo do vášho vzdelania a je potrebné to zúročiť doma.“ Áno, Slovensko nás možno potrebuje, pretože potrebuje zmenu, ale je vôbec Slovensko pripravené na nás a my naň?

Chceli sme sa len vrátiť

„Návrat mladých ľudí zo zahraničia domov sa stal podnetom pre návrh rodinného domu na Orave, v rodnej obci investorov Mútne,“ týmito slovami začína pocitová štúdia nášho navrhovaného rodinného domu.

 “Long story - short.”

Sme rodina, desať rokov žijeme v Írsku, máme dve deti a dlho, veľmi dlho sme premýšľali, kam ďalej. Zostať tu, kde sme si zvykli, je nám dobre, máme svoju slobodu, určitý štandard, alebo ísť domov. Tam, kde je rodina a kde aj srdce hovorí, že chce zostárnúť. Možností bolo viac: byť kdesi na Slovensku, blízko rodnej obce (lebo niekedy aj tá blízkosť môže byť vzdialená), v rodnej dedine alebo ostať v Írsku. Veci sa ale pohli dopredu nejak samé. Otec ochorel a intenzívne sme to prežívali s ním, plus iné veci v oblasti práce nám dali signál, že rodná obec bude asi to najrozumnejšie riešenie.

Sme si vedomí, že v momente, keď sme si zaľúbili írske raňajky a írska kultúra a ich nátura sa nám dostala pod kožu, bude to adaptácia šokom.

Ľudská zloba, závisť, hnev, neochota vecne argumentovať a dedinská malichernosť zvíťazili. Výsledkom je v podstate to, že nám vo vlastnej obci povolenie na stavbu prerušili za veľmi "zvláštnych" okolností. Nejde o samotné prerušenie, ale skôr o to, akým spôsobom bolo s nami komunikované a naďalej sa komunikuje, ako aj o fakt, že nevieme, čo konkrétne je dôvod zastavenia stavebného konania, čo doplniť, nevieme dokedy a prečo?

Ako nám napísal jeden z architektov (zostavovateľov projektu) Peter Šercel z bratislavskej pobočky A2Š,: “Z vyjadrenia obce nám nebolo jasné, z akého dôvodu sa konanie prerušuje, tak sme sa rozhodli kontaktovať kompetentné osoby telefonicky. Kontaktovali sme najprv pána Pavlíka (vedúci stavebného úradu), ktorý nám tvrdil, že musí prerušiť konanie, pričom nevedel udať relevantný argument. Povedal som mu, že to predsa nie je možné, že v dnešnej dobe nie je problém zmedializovať túto kauzu. V ten istý deň mi volal starosta obce Mútne, pán Marián Murín. S pánom Pavlíkom sa rozhovor niesol v profesijnom duchu, bez urážok, v rámci vzájomného pochopenia problému. O telefonáte s pánom Murínom sa to už povedať nedá: osočovanie a arogantné vystupovanie plynúce z pocitu moci bolo očividné. Nadobudol som pocit, že problém s konaním nie je právny, technický, ale skôr osobný. Zaujímavosťou bola starostova požiadavka, aby sme "neotravovali" jeho pracovníka (pána Pavlíka), nakoľko si to neželá. Zjavne si neuvedomuje, že všetci sú platení aj z našich daní…Na záver som bol označený za "eštebák-a", keď som pánovi starostovi podotkol, že by mohol krotiť svoje emócie....”

Na základe uvedeného sme požiadali o pomoc právnika Juraja Buknu, ktorý nám vypracoval právnu analýzu rozhodnutia obce o pokračovaní prerušenia stavebného konania. Z nej vyberám len to najdôležitejšie.

Záver tohto rozhodnutia je jasný: "Posudzované rozhodnutie o prerušení konania má podľa nás množstvo vád a na mnohých miestach zjavne odporuje zákonu. Je dôvod domnievať sa, že nízka kvalita Posudzovaného rozhodnutia môže byť výsledkom toho, že toto bolo pripravené odborne nespôsobilou osobou, alebo bolo urobené bez potrebného sústredenia a náležitej starostlivosti alebo bolo urobené v zlom úmysle." Táto analýza navyše prízvukuje nasledovné: "Je mimoriadne paradoxné, že stavebný úrad práve v posudzovanom rozhodnutí od Vás žiada územné rozhodnutie. Predsa sám stavebný úrad rozhodol o tom, že územné rozhodnutie vydá v jednom zlúčenom konaní spolu so stavebným povolením. Následne stavebný úrad prerušil konanie práve z dôvodu, že absentuje územné rozhodnutie. Táto situácia je absolútne absurdná. Stavebný úrad vlastne podmieňuje pokračovanie konania tým, že mu bude dodaný výsledok (územné rozhodnutie), o ktorom práve v prerušenom konaní sám rozhoduje. V tejto časti je postup obce Mútne, ako stavebného úradu, v hrubom rozpore so zákonom a prieči sa samotnej podstate zlúčeného konania."

Kúsok slušnosti si prosíme

Forma a spôsob, akým bolo s nami komunikované po celú túto dobu sú viac než zarážajúce. Chýbala slušnosť, empatia a normálna komunikácia vlastná ľuďom. Len urážky a arogancia moci. To sa za tých pár rokov toľko doma zmenilo, alebo medzi nami stále panovala takáto forma komunikácie a ľudskej dôstojnosti? Kritizujete naše nazbierané skúsenosti, ktoré sme spredmetnili v projekte rodinného domu, ktorý vy nazývate tzv. štrúdľou. Ľudia, kam sa to ženieme. Hovoríte nám: „To je normálne, zvykni si!“ Ale kde až sú tie hranice? Je prirodzené, že na Slovensku sú arogantná komunikácia, neúprimnosť, zloba a závisť tak normálne, až si ľudia na ňu zvykli a ani im nepríde zvláštna. Ďakujem vám, že ste nám pomohli rozhodnúť sa a že nám vlastne iba ukazujete cestu, ako to nechceme robiť, ako sa nechceme správať a nevážiť si ľudí.

Kiež by to tam bolo a tak nám Pán Boh pomáhaj!

Poznámka číslo jeden: Vecné argumenty, prečo je tomu tak, vám vie poskytnúť môj manžel. Ja to píšem z hľadiska citlivej ženy, manželky, matky.Poznámka číslo dva: Ak by vás zaujímalo, kde sa tak bačuje – je to určite v mnohých mestách a dedinách na Slovensku. No tento jeden je konkrétne z obce Mútne na severe Slovenska a deje sa tam veľa iných, podstatne zaujímavejších vecí.Poznámka číslo 3: Vieme, že kde je vôľa, tam je cesta. Tu vôľa zjavne nie je.


Stanovisko OcÚ: 

Dňa 26.08.2014 bolo zvolané na parcele stavebníka konanie ku stavebnému povoleniu, na ktoré boli prizvaní stavebníci a majitelia pozemkov v okolitých parcelách (susedia). Na konaní boli prítomní aj zástupcovia obecného úradu a pracovník spoločného stavebného úradu Ing. Jozef Pavlík, ktorý ako kvalifikovaná osoba, viedol toto konanie.

Po úvodnom ozrejmení situácie prítomným, boli vznesené námietky majiteľov susedných pozemkov a začala sa diskusia k problematike osadenia domu. Starosta počas nej navrhol, aby sa zúčastnení presunuli na obecný úrad z dôvodu zlého počasia, ktoré nás vtedy zastihlo na stavebnom pozemku. V zasadačke obecného úradu sa pokračovalo v diskusii. Majitelia susedných pozemkov skonštatovali, že stavebník mieni osadiť stavbu sebecky voči ostatným majiteľom okolitých pozemkov. Požadovali, aby osadil dom tak, že bude môcť prispieť zo svojho pozemku do rozšírenia ulice na stanovenú šírku. Stavebník, Marek Kapičák, uviedol, že nemôže posunúť dom, aby nechal na cestu, lebo má úzky pozemok. Starosta mu navrhol, aby dal upraviť projekt domu tak, aby vošiel na pozemok aj s plánovaným rozšírením cesty. V rámci dlhej diskusie k problematike sa dotknutí účastníci konania obávali, že môže nastať situácia podobná z histórie, a to zamedzenie prístupu k pozemkom do tzv. „Lengu“ (ale to je na inú tému). Starosta obce sa pri diskusii vyslovil, že nechce brániť nikomu vo výstavbe svojho rodinného domu. Je rád, že sa ľudia  vracajú a chcú stavať v Mútnom. Ako riešenie tejto problematickej situácie sám ponúkol stavebníkovi M. Kapičákovi na výber svoje pozemky, ak  nie je možné umiestniť dom na úzkej parcele tak, aby pri tom neobmedzoval ostatných zúčastnených. Starosta obce ešte podotkol, že je tu starostom pre všetkých občanov Mútneho a musí hájiť záujmy všetkých a nie len stavebníka Mareka Kapičáka.

 Starosta o problematike výstavby rodinného domu p. Mareka Kapičáka a manželky Evy Malákovej Kapičákovej komunikoval už minulý rok, keď sa M. Kapičák informoval na obecnom úrade. Vtedy starosta apeloval, že hneď za ním má pozemok sestra a tá sa tiež bude potrebovať dostať ku domu a po úzkej ceste hlavne v zime to nebude možné. Navrhol preto M. Kapičákovi, aby sa pokúsil prevravieť so susednými vlastníkmi pozemkov o prerozdelení pozemkov, respektíve o odpredaji časti pozemku. Tento spôsob riešenia starosta vyzdvihol na stavebnom konaní pred všetkými. Avšak majitelia susedných pozemkov túto možnosť odmietli z dôvodu, že nechcú mať nič spoločné s "farskými pozemkami". 

Pán Marek Kapičák, pred všetkými zúčastnenými na záver uviedol , že dá prerobiť projekt domu tak, aby vyhovoval vysloveným požiadavkám všetkých zúčastnených strán.

Z uvedeného vyplýva, že starosta nikomu nechcel zabrániť, aby sa vrátil domov a staval v Mútnom o čom svedčí aj to, že pánovi Marekovi Kapičákovi ponúkol niektoré zo svojich pozemkov. Pán Marek Kapičák odchádzal s prísľubom, že uvedenú vec dá do poriadku tak, aby nikoho neobmedzoval a dokonca sľúbil, že aj historické krivdy (vstup do "Lengu") napraví.

 

Tak, milí občania, sami zvážte, kto koná arogantne a kto koná pre záujem všetkých.

 


Komentár starostu:
 

Uvedené osočovanie nám príde ako účelové, pretože doposiaľ ja ako starosta za celé obdobie som nemal so žiadnym stavebníkom obdobný problém, čo môžu všetci stavebníci za posledné obdobie potvrdiť a tiež sa museli v mnohých prípadoch obmedziť, prípadne zmeniť osadenie stavby, ale vždy to spravili s ľudským prístupom. Za to im patrí od mňa ako starostu veľká vďaka.

 

Hlavné menu

Návštevnosť


Zaujímavosť č. 1

Mútne chladná obec s hrejivým srdcom, pretože priemerny počet mrazových dní je 150-200 a ľadových 45-80 dní.

Zaujímavosť č. 2

Časť Spálený grúnik je zaradený do územia európskeho významu.

Zaujímavosť č. 3

Povodie rieky Mútňanky patrí k základnému prítoku rieky Orava - 70,85 km2

Zaujímavosť č. 4

Patrí do oblasti s veľmi výdatnou zrážkovou činnosťou 800-1200 mm zrážok ročne, čím zabezpečuje vlahu pre zvyšok Oravy a celého Slovenska.