História

1990-súčasnosť

Do nového obdobia svojej histórie vstúpila aj obec Mútne v roku 1989. Celospoločenské zmeny sa premietli aj do zloženia vtedajších orgánov MNV. Demokracia chápaná po svojom sa tu prejavila v plnej nahote. Anonymy, ktoré dávali občania do schránky na kultúrnom dome, často hovorili o ich neslušnosti a nevyspelosti. Požiadavky, ktoré vzišli zo spoločných zasadnutí iniciatívnych skupín - Za okrúhlym stolom - boli rôzne. Medzi prvými požiadavkami bola nastolená zmena poslancov. Príčinou ich odvolania bola slabá aktivita a členstvo v KSČ. Niektorí odstúpili sami. Súčasný vývoj obce sa odráža od celkovej politicko-sociálno-kultúrno-duchovnej úrovne nášho štátu. Obec začala budovať kanalizáciu, realizovať výstavbu futbalovej  tribúny, športového ihriska s umelou trávou, urobila sa rekonštrukcia kuchynky v kultúrnom dome, ktorý sa teraz otepľuje.

1945-1989

Pôvodný hospodársky charakter Oravy sa po roku 1945 výrazne menil. Bola to nielen priama industrializácia Oravy, ale aj vplyv susedných priemyselných oblastí Považia a Ostravska, rozvoj dopravy a cestovného ruchu, kolektivizácia a mechanizácia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Hospodársko-geografické pomery sa však nedotýkali všetkých oblastí rovnako rýchlo a hlboko, čo záviselo od viacerých, hlavne prírodných a morfologických pomerov. Zmeny po roku 1945 neobišli ani obec Mútne.
     Po prechode frontu bola v obci zriadená milícia, ktorá sa mala starať o poriadok a zabezpečovať strážnu službu. Bola vytvorená z účastníkov SNP a bývalých príslušníkov Slovenskej armády. Riadne autobusové spojenie na trase Mútne - Námestovo-Tvrdošín začalo fungovať v roku 1949. Bolo zabezpečované autobusmi RNK s kapacitou 40-50 cestujúcich.  Pozornosť miestneho národného výboru sa v tomto období sústreďovala na výstavbu miestnych komunikácií, rozširovanie obchodnej siete a na riešenie dalších neodkladných záležitostí.

1918-1945

28. októbra 1918 vznikla samostatná Československá republika ako jeden z nástupníckych štátov Rakúsko-uhorskej monarchie. Do obce sa táto správa dostala 30. októbra 1918. Po prežitom utrpení nedokázali všetci obyvatelia hneď pochopiť plný význam tejto udalosti. Prijali to však s veľkými nádejami. Predstavy mal síce každý rôzne, ale v jednom sa zjednocovali - predovšetkým verili v lepšiu budúcnosť.
     Prvé dni po vyhlásení nového štátu mali aj tu búrlivý priebeh. Do rodnej obce sa vracali vojaci z frontov. Dôležitou zmenou po roku 1918 bolo používanie slovenčiny ako úradného jazyka. K podstatným zmenám v správe obce však nedošlo. Naďalej mala richtára, neskôr starostu, vicerichtára, pokladníka, tútora, doručovateľa, sluhov, hrobára. Veľká pohroma postihla obec 21. mája 1921. V priebehu dvoch hodín zhorela fara, kostol, obidve školy a 6 gazdovských domov.  S dopravou poštových zásielok bývali problémy hlavne v zimných mesiacoch. Podobne ako v roku 1921 veľké množstvo snehu napadlo aj začiatkom februára 1924. Poštové zásielky do obce neprichádzali celý týždeň a na dva týždne bola prerušená aj školská dochádzka. V roku 1929 to boli zas veľké mrazy -38 - 42° C, ktoré znemožňovali riadne fungovanie pošty. Silné mrazy trvali tri mesiace. V roku 1931 napadal prvý sneh už 24. septembra a prikryl na poliach celú úrodu.  V roku 1935 bol uznesením obecného zastupiteľstva č. 17/35 založený Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý tiež prispel svojím dielom k organizovaniu viacerých kultúrnych akcií v obci.

Založenie obce

Gróf Gašpar Illésházy v roku 1647 prikázal Matejovi Benčíkovi z Jasenice, aby pri potoku Mútnik založil dedinu. Sledoval tým zabezpečenie severozápadnej hranice svojho panstva i využitie bohatstva lesov v ľavej časti Pilska, západne od Veselého. Novú dedinu pomenovali Mútne podľa potoka Mútnika. Hovorievali o ňom, že tiekol mútny aj vtedy, keď vo vrchoch nepršalo. Mútne patrilo medzi valaské obce.  Mútne v roku 1659 malo 488 obyvateľov, z toho 400 katolíkov a 88 evanjelikov. Podľa zakladacej listiny z roku 1647 dostali obyvatelia Mútneho 16-ročnú lehotu na klčovanie lesov, vybudovanie usadlostí, zúrodnenie pôdy a pestovanie obilia. V listine sa spomína, že mútňanský chotár je priestranný, neúrodný a skalnatý, klčované polia častým obsievaním budú čoraz neúrodnejšie, preto zemepán nedovolil obyvateľom Mútneho klčovať dalšie lesy. V roku 1715 bývalo v Mutnom sedemdesiat jeden gazdov a chovali 337 kusov hovädzieho dobytka, 26 koní, 40 ošípaných, 61 oviec. Na Turoňovej rali sa starali o 4 včelstvá a na Vranovej o 1 včelstvo. Obci chýbali kvalitné pasienky, preto obmedzovali chov oviec. Osevnej plochy bolo na 61 prešporských meríc (1 merica = 62 litrov) ovsa, z lúk zviezli sena na 155 vozov. V obci boli tri múčne mlyny, jedna píla, jedna kováčska dielňa a tri tkáčske stavy. Obyvatelia Mútneho sa popri poľnohospodárstve zaoberali predajom ľanu, nití, ľanového semena a plátna. S ľanom a niťami obchodovali aj štyria šoltýsi, ktorí dva razy do roka odchádzali za obchodom mimo Oravskej župy.
     Dedinka Mútne vysoko v horách, ďaleko od hlavnej cesty, bola neraz ušetrená od pustošenia a násilností v nepokojnom 17. storočí, naplnenom povstaniami, náboženskými vojnami, lúpežnými prepadmi zbojníkov i vojakov. Významným medzníkom v dejinách obce bol rok 1787. Náboženský fond zriadil v Mutnom farnosť. Už v nasledujúcom roku dokončili obyvatelia Mútneho výstavbu fary, výstavba kostola trvala tri roky. Prvý kostol bol drevený, zasvätený k úcte Márii Magdalény a stál na mieste terajšieho kostola. V roku 1875 drevený kostol asanovali a postavili murovaný.